České melouny

Přihlásit se Zaregistrovat se
Sponzor Stemelli

Cesnek.cz

Melóny a melóniky: Osviežia viac ako zmrzlina

Sladučký a šťavnatý melón v horúcich letných dňoch príjemne osvieži a dodá telu poriadnu dávku tekutín, stačí sa len zahryznúť... Melónová sezóna je v plnom prúde, táto lahodná zelenina sa stále zlacňuje, a tak je na čase sa na nej ako každoročne poriadne „popásť“. Nakoniec nie je to len bezcenná pochúťka, ale celkom zdravé jedlo obsahujúce mnoho vitamínov (A, C, betakarotén) i minerálov. Melóny patria medzi tekvicovitú zeleninu. Nie je to teda ovocie, aj keď všade, i v kalorických tabuľkách, nájdeme melón medzi ovocím. Prekvapiť môže i to, že melónové plody sú bobule – s týmto termínom máme spojené skôr čučoriedky... Zdanlivo existuje melónov a melónikov celý rad, ale ak by sme si v nich chceli urobiť poriadok a porovnať ich, z botanického hľadiska existujú len dva hlavné druhy – melón vodový a melón cukrový, ktorý sa ďalej delí na ďalšie kultivary. Vodový melón má viac než 90 % vody a tmavozelenú alebo žíhanú hladkú kôru, jeho dužnina je červená, málokedy žltá, pretkaná najprv svetlými, neskôr čiernymi jadierkami. Vzhľad šupky cukrového melóna sa líši podľa typu kultivaru – od celkom hladkej citrónovo žltej, až k hrubej, zelenkastej či šedastej, rozbrázdenej a rozpraskanej. Svetlé jadierka má sústredené uprostred plodu. Dyňa červená – bežne nepoužívaný názov, o ktorom mnohí ani nevedia, čo si pod ním predstaviť. Predstavte si teda veľký krásny melón, zelený na povrchu a červený vo vnútri. Sýto červené, sladké, výborne doplňujúce pitný režim a prospievajúce obličkám – to sú vodové melóny. Obsahujú vyše 90 % vody. Dužninu majú tak vodnatú, že by sa dala vyžmýkať. Je to balzam pre naše obličky, v lete, v prípade prehriatia, pre deti, ale i pre starších ľudí, ktorí majú menší smäd. Misa melóna na raňajky dodá poriadnu dávku tekutiny. Juhoeurópania na raňajky jedia melón napríklad po prehýrenej noci, kedy alkohol tiekol prúdom, a telo je teda odvodnené.

Tento článek 5. 6. 2012 přidal uživatel slnko2.

Zpět na seznam článků

© 2018 Václav Kozák (O autorovi)