České melouny

Přihlásit se Zaregistrovat se
Sponzor Stemelli

Cesnek.cz

Melón - nie len osviežujúca a chutná maškrta!

Veľmi obľúbenou, osviežujúcou, šťavnatou letnou pochúťkou je pre mnohé z nás melón. Aj naše deti ho majú v obľube a vďačne ho kedykoľvek zjedia. Vedeli ste však, že to vlastne nie je ovocie, ale zelenina? Prinášame vám zaujímavosti, ktoré možno o melóne ani netušíte... Pestovanie melónu siaha až do čias spred takmer 4000 rokov. Vtedy sa melóny doviezli z Ázie do Talianska, kde sa prvé zmienky o ich konzumácii objavili na kresbách v bájnych Pompejach. Dnes sa melóny pestujú po celom svete. V Turecku a Grécku sa stali „národným ovocím”. V Japonsku vyšľachtili dokonca odrody, ktoré nemajú žiadne semiačka. Táto červená šťavnatá maškrta obsahuje až 90% vody, preto každou porciou do seba dostaneme hneď niekoľko pohárov chutného osviežujúceho „nápoja“. Dužina tejto zeleniny je z hľadiska zdravia najdôležitejšia. Každým sústom tiež prijímame vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín C, zinok, draslík, železo, fosfor, magnézium, vápnik, jód i mangán. Rovnako aj celý rad bioaktívnych látok s blahodarným vplyvom na ľudské zdravie. Čím viac vedci skúmajú červené melóny, tým viac ich udivuje, aký skvelý prírodný „doping v jednom balení" vlastne predstavujú. V ôsmich percentách ich "sušiny" totiž nachádzajú jednu biologicky prospešnú látku za druhou. Všetky druhy melónov obsahujú tri silné antioxidanty – lykopén, betakarotén a vitamín C, ktoré chránia bunky pred škodlivými účinkami voľných radikálov a chránia našu pokožku či srdce. Červený melón je vynikajúci pre naše cievy – pomáha regulácii vysokého krvného tlaku, erektilnej dysfunkcie u mužov, pri ochoreniach srdca a pri cukrovke 2. typu. Hrá významnú úlohu v imunite človeka, hlavne v prevencii rakoviny prostaty. Je zriedka alergénom. Rovnako nepatrí k tým potravinám, ktoré výrazne akumulujú pesticídy, takže aj po tejto stránke je zdravým. Melóny sa delia na dve hlavné skupiny: veľké vodové s červenou dužinou a menšie cukrové s bielou, zelenou, žltou až oranžovou dužinou. U nás sa prevažne predáva iba klasický vodový červený melón, prípadne jeho „menší brat“ voňavý žltý melón. Avšak melónov je oveľa viac... Kantalup – ananásový melón, keby ste nevedeli, že jete melón, určite by ste si mysleli, že si pochutnávate na ananáse. Podobá sa na klasický vodný melón, ale jeho vnútro je jasne žlté. Galia – malý sympatický melón, ktorý chytíte do jednej ruky. Získa si vás aj svojou chuťou, ktorá pripomína nektarinky. Charentais – jeho dužina má marhuľovú farbu a chuťou pripomína papayu a ananás. Honeydew – už názov napovedá, že ide o medový melón. Jeho dužina je zelená a kôra žiarivo žltá. Náš tip: Ako spoznáte, či je melón zrelý? Uchopte plod obomi rukami a silno stlačte. Keď praská, je zaručene zrelý. Skontrolujte aj stopku. Mala by byť uschnutá a zatočená. Melón je najchutnejší a najlacnejší kozmetický prostriedok na hydratáciu pleti. Vysoký obsah vody v ich dužine vyživuje a zvlhčuje pokožku zvnútra a zároveň odvádza z tela škodlivé látky. Šťava sa pridáva aj do osviežujúcich pleťových masiek. Ak ste sa na slniečku zdržali o trošku dlhšie ako bolo treba a teraz vás páli pokožka, prípadne ste dostali úpal, prvou pomocou je melón. Narežte z neho plátky a poprikladajte na boľavé miesta pokožky! Uvidíte ako sa vám uľaví... Určite ste už niečo o melónovej diéte počuli. Leto je ideálnym obdobím kedy ju vyskúšať! Stačí si len naplánovať dva melónové dni v týždni a vydržať. Vďaka tomu si prečistíte obličky a z tela sa vám vyplavia všetky nečistoty. Črevám pomôže vláknina a prírodný cukor vám dodá energiu. Prečistí sa krv, zharmonizuje krvný tlak... Melónové jadierka dokážu preliečiť priedušky a horné dýchacie cesty. Prekvapili sme vás? Áno, texaskí vedci prišli na fantastickú vec. Tvrdia, že páni, ktorí majú problémy s erekciou, už nebudú musieť vyhadzovať veľké peniaze za viagru, ale odporúčajú im výdatne sa najesť melóna. Melón totiž obsahuje také zložky, ktoré pôsobia na ľudský organizmus ako známa modrá pilulka a dokonca môže zväčšovať libido. Zdroj: www.najmama.sk

Tento článek 5. 6. 2012 přidal uživatel slnko2.

Zpět na seznam článků

© 2018 Václav Kozák (O autorovi)